Slovensko-maďarský boj o Tokaj pokračuje

Európska komisia v pondelok priznala Slovensku právo používať názov tokajská vinárska oblasť. Táto oblasť nám bola uznaná už v rámci prístupových rokovaní a stala sa súčasťou Prístupovej zmluvy v roku 2003.

Slovenskej a maďarskej strane sa napriek tomu nepodarilo dosiahnuť dohodu o rozlohe tokajskej vinárskej oblasti presahujúcej hranice. Maďarsko je ochotné pristúpiť na pôvodný kompromisný návrh exministra pôdohospodárstva Simona z roku 2004, Slovensko však chce o vyše tristo hektárov viac.

"Myslíme si, že sme už len malý krok od dohody a prešli sme veľmi dlhú cestu, aby sme sa vrátili späť. Je teraz však na maďarskej strane, aby ukázala určitú flexibilitu. Slovensko ju ukázalo viackrát. Po včerajších rokovaniach sme v lepšej pozícii, nakoľko Komisia včera priznala Slovensku právo používať názov Tokajská vinohradnícka oblasť," zareagovala pre Aktuálne.sk Katarína Belická, hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva.

Spor medzi Bratislavou a Budapešťou by sa mal podľa ministerstva pôdohospodárstva vyriešiť do konca týždňa a mala by k tomu prispieť aj Európska komisia.
Jureňa: Simon sa správa etnicky

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon je presvedčený, že ak sa Slovensko s Maďarskom nedohodne, Európska únia bude geograficky ochraňovať Tokaj len na území našich južných susedov. Podľa neho exminister pôdohospodárstva Jureňa rokoval s maďarskými partnermi "nie právnym spôsobom".

Naopak Jureňa tvrdí, že sa Simon správa etnicky - promaďarsky a počas svojho pôsobenia v rezorte vytvoril "veľmi nepriaznivú východiskovú situáciu" na rokovania. "Ja som trval na tom, aby zostalo 908 hektárov. To číslo je vypočítané podľa parciel. Maďari majú inú, katastrálnu evidenciu. Išlo aj o technologické dohody, zároveň sme mali túto oblasť spoločne chrániť," povedal pre Aktuálne.sk Jureňa.

"Zavolal som si odborníkov, prešli sme si letecké snímky daného územia a napočítali sme 565,2 hektára, ktoré spĺňajú podmienky Tokaja. Treba vedieť, že v roku 2004 bolo vysadených a rodiacich 340 hektárov tokajských viníc. To znamená, že Slovenská republika 908 hektárov, teda to, čo bolo napísané v zákone z roku 1995, nikdy vysadených nemala," tvrdí exminister Simon.

Upozorňuje, že v návrhu zákona bolo pôvodne napísaných 720 hektárov, ako sa v parlamente schválilo. Simonov kompromisný návrh vychádzal podľa jeho slov z katastrálnej evidencie.

"To číslo 565 hektárov, to je veľká záhada pre všetkých, ako k tomu prišiel. To, ktoré parcely teraz z tejto oblasti vypadnú. Vaša? Vy by ste s tým súhlasili?" zareagoval Jureňa, ktorý to považuje aj za zásah do majetkových práv občanov.
UNESCO aj pre slovenský Tokaj?

Exminister obviňuje exministra Jureňu z toho, že prekazil jeho plán zapísať tokajskú oblasť do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V súčasnosti leží táto žiadosť stále na ministerstve pôdohospodárstva.

V roku 1992 dal pritom vtedajší minister pôdohospodárstva Peter Baco súhlas, aby si Maďarsko mohlo ochrániť Tokaj v rámci dedičstva UNESCO. Podľa Simona to však bola "fatálna chyba". Preto považoval za veľmi dôležité, aby sa na zoznam UNESCO dostala aj slovenská oblasť Tokaja.

"Ja som to zadal ešte v roku 2005, aby sme to nakoniec mohli odovzdať do januára 2007. Chceli sme požiadať o tzv. nárazníkovú zónu. A pán Jureňa túto úlohu po svojom nástupe zrušil, tak nech sa zamyslí nad tým, čo na porade ministra schválil, respektíve neschválil. Zahrávať sa s ohňom, že prídeme o geografickú ochranu Tokaja, je podľa mňa príliš riskantné," tvrdí Simon.

Tokajská vinárska oblasť vznikla ešte za Rakúsko-Uhorska v roku 1908 a to vo Viničkách, terajšom Slovenskom Novom Meste a v Malej Tŕni na rozlohe 174 hektárov.

Podľa Simona vychádzalo Maďarsko z tejto pôvodnej rozlohy a Slovensku preto ponúklo kompromisný návrh, aby sa táto oblasť rozšírila na ďalšie štyri katastre, ale len ako druhoradé viničné plochy. Pritom ich Slovensko eviduje ako prvoradé. Maďarsko má v tokajskej oblasti až 24 obcí.

Chýbajú zahraniční investori
"V súvislosti so zápisom tejto unikátnej oblasti do sa otvára otázka na exministra Simona: Prečo boli vymenené v roku 2003 Slovenské pralesy za Slovenský Tokaj, keď v tom čase bola posledná príležitosť rozširovať existujúce zápisy UNESCO?" pýta sa ministerstvo pôdohospodárstva v reakcii na Simonove obvinenie Jureňu.

"Hodnota pôdy v tokajskej oblasti je porovnateľná s pôdou v netokajskej oblasti. Tu ide skôr o historickú hodnotu a špecifickosť vína. Je tu málo pozemkov, ktoré majú určitého vlastníka. S mnoho hektármi disponuje Slovenský pozemkový fond a štát ako taký, veľa z nich nie je ešte majetkoprávne vysporiadaných," povedala Aktuálne.sk tokajská vinárka Jaromíra Ostrožovičová.

Príchodu zahraničných investorov do tejto oblasti zároveň podľa vinárky bráni rozdrobenosť pozemkov, a teda problém kúpiť jednoliaty celok zložený z viacerých menších viníc. Ostrožovičová pripúšťa, že práve príchod investorov by zreálnil hodnotu viníc v tejto oblasti.

Exminister Simon však tvrdí, že hodnota tokajských vinárskych pozemkov je "niekoľkonásobne vyššia" oproti porovnateľným v inej oblasti. "Keď sme povedali, že je dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom, každý začal nakupovať viničné plochy v Tokaji, lebo ten je len jeden," tvrdí Simon.

Spor má už 40 rokov
Otázka uznania slovenského Tokaja sa tiahne od polovice 60. rokov. V roku 1993 Maďarsko s EÚ uzavrelo dohodu o exkluzívnom pomenovaní pre tokajské víno z Maďarska, na Slovensku sa pritom rozprestiera 20 percent Tokajského regiónu.

Slovensko a Maďarsko sa už zhodujú, že do slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej a vinárskej oblasti rozhodne patria minimálne katastrálne územia troch obcí - Viničky, Malá Trňa a Slovenské Nové Mesto.

Vyplynulo to z rokovaní vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Simona s maďarským rezortným kolegom Imrem Némethom zo 14. januára 2003. V spoločne podpísanom protokole konštatovali, že po zhodnotení slovenských historických tradícií zaradenie týchto troch obcí už nie je predmetom rozporov medzi oboma krajinami.

Autor: Andrej Onufer
Zdroj: aktuálne.sk