Tokajské vinobranie nebolo len o víne

Počas víkendových slávností prišli do Čerhova v Trebišovskom okrese stovky ľudí nielen kvôli Tokajskému vínku. Domáci s ním, podobne ako po minulé roky, podávali ľudové piesne, tance, zemplínske špeciality a typickú vinársku dobrosrdečnosť.

Pivnice vo Veľkej, Malej Tŕni a vo Viničkách praskali vo švíkoch, hostia z celého Slovenska aj zo zahraničia si vychutnávali atmosféru malebných viníc Čiernej hory.
Hostia sa do obce a okolia schádzali už od piatku. Domáci im ukazovali výrobu vína, tradičných zemplínskych špecialít, ktoré sa hneď ochutnávali a predviedli aj miestne remeslá. V sobotu bola obec na nohách už od skorého rána. Sviatočne naladení Čerhovčania, folkloristi a vinári z blízkych dedín vítali prvých návštevníkov a chystali sa na stanicu.

Očakávanie
Za krojovaným sprievodom spomaľovali autá so značkmi z celého Slovenska a autobusy mali čo robiť, aby zaparkovali na nejakom voľnom mieste v dedine. Dychová hudba Michaľanka rezko vyhrávala a deti súťažili v tom, kto prvý zbadá historickú parnú lokomotívu Tokajského parného expresu z Košíc. Cestujúcich bolo neúrekom. Prišli celé rodiny, zaľúbené páry, ale aj skupiny starých známych, ktoré majú Tokajské vinobranie už piaty rok podčiarknuté v kalendári. Domáci ich už od stanice sprevádzali pesničkami a v športovom areáli, ktorý bol centrom podujatia, núkali dobrotami od výmyslu sveta.

Nával a dobrá nálada
Stretávku si tu dali aj rodiny, ktoré od seba delia stovky kilometrov: "Stretli sme sa tu rodiny budúcej nevesty a ženícha z Bratislavy, Košíc a zo Svidníka," prezradil Michal Kurkin z Bratislavy. Najviac sa zabávali na pribalených tabletkách na bolesť hlavy, ktoré si našli vo svojich vrecúškach. Podľa nich ich však pri Tokajskom vínku netreba. "Chceme navštíviť všetky pivnice v okolí. Budeme tam šprintovať. Sme vinári, ochutnávači. Je to kráľovské víno, ktoré sa nesmie piť, ale vychutnávať. Dávame si ho ho len pri zvláštnych príležitostiach," vraveli budúci príbuzní.

"Dedko a načo máš so sebou nožík?" pýtal sa chlapček kráčajúci od vlaku. "No, na rezanie klobásky a slaninky," znela odpoveď. "A na sebeobranu?" dobiedzal vnúčik. "Nie, tu to naozaj netreba," rozosmial sa starší Košičan a s ním skupinka ďalších seniorov.

Ta u nas vitajce!
Kto chcel ochutnávať koláče, dobré mäsko, sladké tohtoročné hrozno, ale aj čerstvo stočené vínko z minuloročnej úrody, sa rovno usádzal k stolom na ihrisku. Kto sa chcel stotožniť s domácimi, zamieril si to do publika a v programe Zempľinska maňira obdivoval vysokú úroveň folkloristov z Čerhova, Kysty, Breziny, Novosadu, Kuzmíc, ale aj z Košíc. A potom publikum rozparádila prešovská skupina Mloci a IMT Smile. "Je to tu suprové!" stihli nám zakričať mladí muži z Košíc, kým im ich polovičky skoro neutrhli ruky a ťahali ich na kolotoče. "Napíšte, že Tokajský parný expres by nás mal odvážať až po týždni!"

Tokaj je všeliek
Medzitým pendlovali autobusy z Čerhova medzi Veľkou a Malou Tŕňou a Viničkami, aby návštevníkov doviezli do pivníc miestnych vinárov. Vynárali sa z pivničiek, kochali sa pohľadom po okolí a znova zostupovali za ochutnávkami toho najlepšieho, čo tento kraj ponúka. Večerný ohňostroj možno aj niektorým unikol, pretože ako správne tušili, miestni vinári nesklamali. "Viete, čo je zvláštne? Tí ľudia vás stretnú prvýkrát a vy sa pri nich cítite ako u najbližšej rodiny. Aj sa vyžalujete, aj sa posmejete. Pre mňa je Tokajské vinobranie terapia," povedal nám jeden z návštevníkov.

Autor: Anna Kornajová
Zdroj: ZD Korzár