regnum header01

Spor o značku tokajské víno trvá

Dátum: . Kategória: Médiá

Maďarská strana, ktorá má exkluzivitu na vývoz tokajského vína do krajín EÚ, uznáva len necelú pätinu zo slovenskej tokajskej oblasti.

Do roku 1989 sa slovenské tokajské víno vyvážalo do Maďarska v ročnom objeme zhruba tisíc hektolitrov. Odtiaľ bolo na európske trhy, spolu s vínom od tamojších producentov, expedované pod hlavičkou Maďarský tokaj. Taká bola dohoda medzi vtedajším Česko-Slovenskom a Maďarskom.

Oblasť rozdelili hranice
Historicky bola slovenská i maďarská tokajská oblasť súčasťou tokajskej oblasti v Uhorsku podľa viacerých vinohradníckych a vinárskych zákonov. Slovenská časť má zhruba 900 hektárov, čo je asi pätina výmery v Maďarsku.

Podstatnou súčasného problému je to, že v roku 1993 využilo Maďarsko chaos pri delení federálneho majetku Česko-Slovenska vrátane duševného i chránených značiek. Vtedy podpísalo s EÚ dohodu o recipročnej ochrane a kontrole názvov vín. Jej súčasťou je spoločná deklarácia, ktorá vytvára bariéru pre vývoz tokajských vín zo SR do EÚ.

V tejto dohode obe strany tiež súhlasili s tým, že všetky odvodené formy názvu Tokaj sú chránené pre Maďarskú republiku. Hoci sa Slovensko niekoľko rokov usiluje, aby došlo k náprave a aby právo požívať vo svete uznávanú značku mali aj slovenské tokajské vína, dosiaľ sa to nepodarilo.

Koncom minulého roka sa stretli v Mokranciach zástupcovia slovenských a maďarských výrobcov tokajského vína. Podľa svedkov boli rokovania tvrdé, ale korektné. Problém sa tam však nepodarilo uzavrieť. „Obe strany sa zaviazali, že si vzájomne vymenia technické údaje. Maďarská strana tak dosiaľ neurobila," tvrdí hovorkyňa Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR Anna Majkútová.

Júnový Svetový kongres o viniči a víne v Bratislave využili slovenskí organizátori aj na prezentáciu slovenskej tokajskej oblasti. Chceli, aby sa zahraniční účastníci presvedčili, že hoci je tokajská oblasť administratívne rozdelená hranicami, má rovnakú kvalitu i technológiu výroby vína.

Končené slovo v slovensko-maďarskom spore povedia zrejme závery o kapitole poľnohospodárstvo s EÚ. Ich súčasťou je aj dohoda o víne vrátane zoznamu vín. Jednotlivé položky v ňom únia buď akceptuje, alebo nie. Ak medzi akceptovanými bude aj tokajské víno, slovensko-maďarský spor bude patriť minulosti.

Výrobu prevzali malé firmy
Po rozpade Rady vzájomnej hospodárskej pomoci zostal pre slovenské tokajské víno len prevažne český a slovenský trh. Jeho producent štátny podnik Tokaj však na ňom nevedel konkurovať dovozom vín zo zahraničia. Ťažili ho aj staré úvery. Tie boli z čias, keď Tokaj patril pod podnik Vinárske závody, š.p., Bratislava. Vtedy sa však rátalo s tým, že „veľký" štátny podnik úvery splatí zo ziskov z iných závodov, osamotený Tokaj to však už nevládal.

Firme nemohol pomôcť ani nový investor, pretože bola v roku 1994 zaradená medzi strategické podniky, čo znamenalo zákaz privatizácie. O tri roky neskôr skončila v konkurze a produkciu vína v slovenskej tokajskej oblasti prevzali privátne firmy.

Oblasť vymedzená zákonom
Slovenská tokajská oblasť je zákonom vymedzená na rozlohe 908,7 ha a nachádza sa na území siedmich obcí Trebišovského okresu. V tejto oblasti sa môžu pestovať len tokajské odrody Lipovina, Furmint a Muškát žltý. Ich percentuálne zastúpenie je takisto určené zákonom o vinárstve a vinohradníctve. V tokajskej oblasti v súčasnosti vinič pestujú a zároveň aj produkujú víno rodinné firmy Ostrožovičovcov z Veľkej Tŕne, Nagyovcov z Viničiek.

Najväčším slovenským producentom tokajského vína je spoločnosť Galafruit and Co, s.r.o., Malá Tŕňa. Podľa informácií riaditeľa trebišovského regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR Jozefa Cifraniča ministerstvo podporilo dotáciami tri podnikateľské subjekty, ktoré plánujú výsadbu viníc.

V súčasnosti Galafruit obhospodaruje 550 ha tokajských honov. Od správcu konkurznej podstaty š.p. Tokaj kúpil technológie potrebné na výrobu vína, ako aj päť pivníc, kde možno uskladniť 1,5 mil. litrov vína.

Galafruit podľa jeho konateľa Pavla Eftimova momentálne neplánuje rozširovať rozlohu, na ktorej pestuje vinič. A to napriek tomu, že svojou produkciou nedokáže uspokojiť dopyt na trhu. „Tokajské víno, ak si má zachovať svoju kvalitu, sa vždy bude predávať len v malých množstvách," hovorí. Dokumentuje to napríklad aj tým, že dvoj- až šesťputňové výberové vína musia v pivniciach zrieť minimálne štyri až osem, prípadne desať rokov.

Dôverujú len vlastnému hroznu
Prvýkrát Galafruit oberal hrozno v roku 1998. Pretože úroda mala nízku kvalitu, celú ju odpredal. Svoje pivnice začal plniť až vínom pochádzajúcim z úrody hrozna v rokoch 1999 a 2000. „Boli to mimoriadne dobré ročníky," spomína P. Eftimov. Firma v týchto dvoch rokoch vyrobila 1,7 mil. litrov vína. Približne 500-tisíc litrov predala a zvyšnú časť uskladnila v pivniciach.

Sedemdesiat percent svojej produkcie predáva Galafruit na Slovensku, zvyšnú časť v ČR. Na trhy krajín EÚ, kým sa nevyrieši slovensko-maďarský spor o značku, však zatiaľ so svojou produkciou nemôže ísť. P. Eftimov zdôrazňuje, že v budúcnosti budú mať na trhu šancu uspieť len producenti kvalitných vín. Aj preto jeho firma nenakupuje hrozno od externých pestovateľov. „Vysokú kvalitu vína vieme zaručiť len z hrozna, ktoré dopestujeme sami."

Autor: Branislav Sobinkovič, Jana Janků
Zdroj: TREND