regnum header01

Tokajské víno otvorilo Márii Terézii dvere k pápežovi

Dátum: . Kategória: Médiá

V Bratislave v rokoch 1563 - 1830 korunovali jedenásť uhorských kráľov, vrátane Márie Terézie (v roku 1741). Na všetkých jedenástich korunováciách sa pil kráľovský zlatý mok - tokajské víno pochádzajúce z oblasti Malej Tŕne...

A práve táto múdra panovníčka pochopila, akú "diplomatickú" moc má tokajské víno. Viackrát sa márne snažila o audienciu u svätého Otca v Ríme. Nakoniec sa jej kráľovské veličenstvo rozhodlo poslať do Ríma povoz s niekoľkými súdkami tokajského vína. Zlatý mok zapôsobil. Svätý Otec sa k daru vyjadril takto: "Nech je požehnaná zem, ktorá ťa zrodila, nech je požehnaná žena, ktorá ťa poslala, nech som požehnaný ja, ktorý ťa pijem..."

Slovenské tokajské vína za ostatných tridsať rokov získali na rôznych prestížnych svetových výstavách 102 medailí: 7 bronzových, 54 strieborných a 41 zlatých... Slovensko by teda mohlo byť hrdé na šikovnosť rúk a umu vinohradníkov, ktorí z 15 vinohradníckych oblastí Slovenska, rozlohou najmenšej tokajskej oblasti, získali na svetových trhoch a výstavách taký počet najmä zlatých medailí. Tokajské vína sa výrazne zapísali nielen do času, ale i dejín.

Hoci slovenská časť Tokaja miestami ešte zaburinená a zanedbaná, pripomínajúca skôr utiahnutú popolušku ako intenzívny vinohrad, prvýkrát v 500-ročnej histórii dokázala, že môže byť perspektívna, pretože sa tu vyrobil skutočný skvost - 6-putňový tokajský výber... Je to víno, ktoré v malých množstvách veľmi priaznivo pôsobí na zdravie konzumenta. Liečivé účinky sa prejavujú pri ochorení srdca.

František Rákoci II. pravidelne odosielal tokajské vína na dvor kráľa Ľudovíta XIV. (1638-1715). Celebrity Európy pili iba tokajské. Kupovali ho ako liek "Universalis vera medicina". Už v tých časoch sa vedelo, že tento dar bohov lieči chudokrvnosť, malátnosť a nervové choroby. Tokajský výber 6-putňový je distribuovaný v 0,5-litrových fľašiach vybavených prírodnou kôrkovou uzáverou, prednou i zadnou krčkovou etiketou stvárnenou na európskej úrovni, s čiarkovým kódom. Získal certifikát kvality a zlatú medailu Slovak Gold.

Ozveny z Európskej únie...
Genézu sporu medzi Maďarskom a Slovenskom môžeme datovať do roku 1965. To vtedy maďarská strana prvýkrát na otvorenom medzinárodnom fóre protestovala proti exportu tokajského vína z vtedajšieho Československa do susedného Rakúska. Pri čom však maďarskí politici akosi pozabudli na uhorský zákon o víne a vinohradníctve z roku 1908. Tam čierne na bielom stojí: ... v tokajskej oblasti sú zaradené katastre obcí Malá Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Bara a Černochov. Uvedené obce sú na slovenskom území (!).

Prv, než zalistujeme v prastarých, časom zažltnutých písmach o Tokaji, žiada sa spomenúť jednu dôležitú skutočnosť zo súčasnosti (2002). Na tokajskej vínnej ceste sa vynára meno Franza Fischlera, komisára Európskej únie pre poľnohospodárstvo, ktorý sa rozhodol raz a navždy uzavrieť spory o značku Tokaj. Experti z Maďarska a Slovenska si sadli za spoločný rokovací stôl. Vážnosť rokovania umocňovala zástava Európskej únie. Rokovanie neprinieslo žiadúci výsledok - konečné rozhodnutie o používaní značky Tokaj.

Problém videný uhorskou optikou sťažila požiadavka, podľa ktorej tokajská vinohradnícka oblasť nemá vôbec zasahovať na Slovensko, takže slovenskí vinári by nemali právo na výrobu tohto druhu vína. Bol by to však precedens Lisabonskej dohody, ktorá v Európe plne uznáva existenciu viacerých vinohradníckych regiónov presahujúcich štátne hranice. Všetko nasvedčuje tomu, že pilotným rébusom následných rokovaní budú s najväčšou pravdepodobnosťou produkčné kvóty tohto aj zo svetového hľadiska unikátneho vínneho moku na oboch stranách štátnej hranice.

Neobjektívnosť z maďarskej strany sa výrazne prejavuje v požiadavke, aby množstvá vína z maďarských viníc s rozlohou cez 5 tisíc ha boli zachované z úrovne produkcie z roku 2000 (bol to jeden z mimoriadne priaznivých rokov), tak produkcia slovenského tokaja by nemala presiahnuť vyrobené hektolitre z roku 1908(!)

Obaja producenti tokajských vín, najmä však maďarská strana, by si mala uvedomiť, že Európska únia vyžaduje (obe krajiny na to boli upozornené), aby tento spor bol vyriešený ešte pred vstupom do únie. Ako skrivodlivú pikantnosť musíme spomenúť ešte skutočnosť, že exkluzívne právo používať značku Tokaj získalo Maďarsko registráciou v medzinárodnej inštitúcii zaoberajúcej sa ochranou duševného vlastníctva v Ženeve ešte v roku 1970...

Tokajská oblasť miestami pripomína vrtošivú ženu
V Tokajskej oblasti neďaleko obce Malá Tŕňa je čudná vyvýšenina. Miestni vinohradníci jej pred stáročiami dali názov, ktorý ostal podnes. Výhliadková hora. Dovidieť odtiaľ nielen na rozrastajúce sa plochy ovocných sadov, ale aj tak trochu do času i histórie. Úhľadné, nové vinice v lokalite Čelej už signalizujú budúcnosť Tokaja. Vinice Pod Barou, ktorú tu vysadili bývalé Vinárske závody Bratislava však pôsobia zanedbaným dojmom. Je to Mrazová dolina, svedectvo, že Tokajská oblasť miestami pripomína vrtošivú ženu. Prejdete sto metrov a tam je už kvalita viniča úplne odlišná. Vedeli to dedovia a pradedovia súčasných vinohradníkov. Zlatistý tokajský mok je modlitbou i požehnaním.

Niet dôvodu spochybňovať stáročné legendy o priazni bohov. Patria k ľudovému tokajskému koloritu ako samotná drina vo viniciach. A pobožný vinohradník sa neraz hoci iba v mysli vzbúril a zanadával: "Pane Bože, z vysokého neba, keďže si nám zuby, dajže nám aj chleba..." Alebo "Vinohrad nepotrebuje modlitbu, ale motyku..."

Príroda v oblasti Tokaja hýri farbami, ktorých konečná paleta sa ustáli v hlbokých tufových pivniciach. Viete, akú farbu má roztavené zlato? Práve k takému slnečnému lúču možno prirovnať dozreté tokajské vína. A keď nastáva jeseň, príroda vyťahuje ďalší tromf. Noci sú čoraz chladnejšie a tak tufové podložie vinohradov začína vydávať svoje absorbované teplo, a tak blahodárne pôsobí na lesk utajeného zlata v strapcoch troch kráľov: Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého...

Neopakovateľnú arómu tokajského vína nedokážu napodobniť ani tí najvychýrenejší vinári z celého sveta. Slovenský etnológ a znalec vína docent Malík výstižne poznamenáva: "Odhaľte krásu vín. Nájdete v nich čistotu vône i chute, jemnosť a harmóniu, ale aj úprimnosť. Áno aj úprimnosť, lebo tá je výsadou vín, ktoré boli zrodené z lásky, tradície a poznania..."

Prežije Tokaj prvé storočia nového tisícročia? Zachránime vzácne odrody tokajských vinohradov? Finančná injekcia. To je, čo Tokaj potrebuje. Inak tento svetový vínny unikát zanikne. Vinohradníci s nádejou uvažujú o vstupe Slovenska do Európskej únie. Pomoc asociovaným krajinám by bolo to spomínané kráľovské rúcho. Jedným z grantov únie je program SAPARD. Týka sa predovšetkým odvetvia pôdohospodárstva a agropotravinárskeho sektora. Platnosť poskytovania grantov pre Slovensko začína rokom 2000 a končí v roku 2006.

Vráťme sa však z týchto medzinárodných vôd opäť do prístavu zvaný Tokaj...

Bohovia, vinohrady a čas
Na vážkach histórie a vo vetrilách času nad Tokajom vždy vládli mytologickí bohovia, bôžici a milé legendy. Podľa pamätníkov výnosy a cukornatosť vinnej révy v roku 1999 patrili medzi vinárske skvosty, ktoré sa vyskytujú iba raz za niekoľko desaťročí. Tokajskí vinohradníci si začínajú uvedomovať, že ich vinice sú viac než produkčná oblasť. Sú vzácnym a ojedinelým dedičstvom celej kultúrnej Európy.

Keď sa započúvate do rozprávania najstaršieho a najskúsenejšieho vinára kraja Alexandra Kašu, pochopíte, že bohovia a vinohrady vždy patrili k ústrednej téme, k bežnému životnému koloritu a ani v budúcnosti tomu inak nebude: "Mám dojem, že ešte aj dnes sa napĺňajú prastaré veštby a odkazy času, ktorý sa meria na stá a tisícročia. Nebyť Hériných úkladov, nebol by sa Dionýsos ukryl do hlbokej pivnice obrastenej viničom, kde po prvý raz ochutnal víno. Potom vinič daroval valathéhskemu roľníkovi a naučil ho vyrábať zo šťavy hrozien opojný nápoj..." Bývalý riaditeľ bývalej vinárskej školy z Viničiek si ctí nielen faktografiu Tokaja, ale nezatráca ani božské sily, mýty a legendy. Je živou knihou vinohradov. On jediný nezabudol, že v tomto okrese, v ktorom je dnes vyše štyridsaťpercentná nezamestnanosť, sa pestovala prvá slovenská ryža, bavlník, cyrok, burské oriešky...

Erb tokajských vinohradníkov, ale aj časom zažltnuté svedectvá dávnych pismárov v historických archívoch Európy dokumentujú, že už v roku 1904 bola oblasť medzi Bodrogom a Tisou oficiálne vyhlásená za Tokajskú. Ale ešte dávno pred týmto dátumom v toku stáročí bohovia svoju priazeň Tokaju prejavili bozkom neba a zeme. Svet ľudí, svet bohov a svet vína. Taký je a vždy bol Tokaj.

Príbeh Tokaja začína ako rozprávka z Tisíc a jednej noci...
Istý pismár a hofmajster v jednej osobe, mimochodom sa volal Máte Sepeši Lacko, bol v roku 1651 nútený na základe obáv z vojenského útoku na mesto Kráľovský Chlmec odložiť zber hrozna až na koniec novembra. A zrazu mu bohovia ponúkli jedinečný recept. Oddialenie zberu vytvorilo scibébovanie bobúľ. A majstri vinári postupne začali napodobovať prírodu a vylepšovať ponúknutý recept. Uplynuli stáročia, aby mohli vzniknúť dnešné svetoznáme odrody Tokajského vína.

Príbeh Tokajského vína má aj svoju mystériom zaváňajúcu udalosť. Dvorný pismár Mateja Korvína Galeotto tvrdil, že pod piesočnatým povrchom tokajských vinohradov sa tiahnú zlaté nánosy. Alchymista svetového mena Paracelsus sa vydáva na cestu, aby vydestiloval z Tokajského vína zlato. Nepochodil. A tak ono zlato ostalo dodnes utajené v putniach Tokajských výberových vín. Definitívne a oficiálne odmietnutie "rastlinného zlata" vo víne priniesli až skúšky na Viedenskej univerzite v roku 1773.

Tokajské vinohrady však majú ešte ďalšiu podobu. Zemplín roku 1642: vpád Turkov prinútil miestne obyvateľstvo k úteku. Vtedajší hlavný slúžny Ján Drugeth, bol nútený zháňať robotníkov na obrábanie opustených viníc. 17. júla 1660 vtrhlo do obce Malá Tŕňa cisárske vojsko. Vydrancovalo pivnice a odviezlo sudy s vínom. Osemnáste storočie znamená pre oblasť Tokaja aj úsvit na lepšie časy. Tokajské vína sa začínajú vo veľkých množstvách vyvážať do Poľska, Ruska a Nemecka. Ruský cár Peter Veľký a Katarína II. všade proklamovali, že Tokajské vína majú "božskú moc..."

Existujú aj obchodné listiny poskytujúce svedectvá o tom, že s Tokajskými vínami sa obchodovalo aj na známej Hodvábnej ceste a víno z Tokaja preniklo i za Veľký čínsky múr... Medzi najdôležitejšie dokumenty o svetovosti Tokajského vína patria listiny datované rokom 1737. Je to svedectvo o tom, že iba víno z chotárov 21 obcí bolo možné v obchode označiť za Tokajské. Na území horného Uhorska sa v týchto lokalitách nachádzala aj obec Malá Tŕňa. Tokajské kultivary - furmint, lipovina a muškát žltý, pôdne a klimatické danosti, dozrievanie vín v mikroflóre tufových pivníc, ako aj um a ruky vinohradníkov z tejto oblasti preslávili Tokajské vína po celom svete.

V marci roku 1648 uzrie svetlo sveta nariadenia Imricha Tökölyho. Kopáč denne zarobil 27 denárov. Za oberanie hrozna sa platila denná mzda 15 denárov, za nosenie putní 18 denárov. 16. storočie sa stáva aj storočím hlavného vývozu vín z tokajskej oblasti, ktorým sa zaoberali bardejovskí, levočskí a košickí kupci. Iba a jediný rok 1522 vyviezli bardejovskí kupci asi 150 tisíc litrov sudového vína.

Vzťah Tokaja k svetu, ale hlavne ku kráľovským mestám Európy, ktoré mali záujem o víno, bol hlavnou príčinou zmien vo vinohradoch. Obchodná intenzita spôsobila, že od roku 1560 sa vínna réva začala tri razy okopávať a vinobranie sa odkladalo na neskorú jeseň. Kvalita tokajských vín bola z roka na rok lepšia. Slobodné kráľovské mesto Levoča patrilo medzi najväčších vlastníkov mestských viníc v tokajskej oblasti.

Mocní z tohoto dávno zaniknutého sveta čoskoro zistili, že víno je výnosným artiklom. A tak sa mestá začali sporiť o právo exportu. Štúdiá archívnych prameňov poskytujú svoje dávne svedectvá. Účtovné knihy mesta Levoče, Bardejova, Bratislavy, ale aj ďalších miest obsahujú aj poznámky, ktoré kráľovské mesto Európy má záujem o kúpu vína. Napríklad v 16. storočí bol obchod s vínom najvýznamnejším zdrojom príjmov. Mesto Levoča iba v roku 1585 získalo za víno čistý zisk 113 zlatých florenov. Obchod s vínom však mal aj svoju tienistú stránku. Vidina bohatstva sa stala magnetom pre lúpežné bandy, ktoré prepadávali furmanské vozy naložené sudovým vínom z Tokaja.

Prekvitajúcemu obchodu s vínom však nepomohli k ďalšiemu rozvoju hlavne rôzne dane. Podľa urbárskej regulácie Márie Terézie z konca 60-tych rokov 18. storočia bolo v oblasti Zemplína 2 763 kopáčov vinohradov. (Jeden kopáč mal na starosti 2,52 ára viníc).

Vinohradníctvo v Tokaji prežilo vpád Tatárov, tridsaťročnú vojnu, ako aj ďalšie pohromy. Preto by malo prežiť aj súčasné obdobie zmien vlastníckych vzťahov...

Autor: Ladislav Juhás
Zdroj: ZD Korzár